Hoci je káva druhou najpredávanejšou komoditou na svete, len málokto sa zamyslí nad jej historickou stránkou. O jej pôvode sa ešte ako tak vedú rozhovory, čo sa však kávovarov týka, len pár ľudí vie o ich vzniku. Poďme sa teda pozrieť na vývoj strojov, vďaka ktorým dodnes môžeme popíjať tento magický nápoj.
Výrobu kávy ovplyvnilo 19. storočie, ktoré sa nazývalo aj storočím pary. Prvého predchodcu kávovaru, ktorý využíval paru, vymyslel podnikateľ Angelo Moriondo. Svoj výmysel predstavil na výstave v Turíne. Prednosťou tohto kávovaru bola kontrola pohybu pary a vody cez kávovar. Kávovar sa však nikdy nezačal vyrábať priemyselne. V 20. storočí prichádzajú na scénu Taliani s dnes už známymi menami výrobcov kávovarov. V roku 1901 Luigi Bezzera z Milána vylepšil Moridnov kávový stroj - pridal k nemu filtre, cez ktoré káva tiekla do štyroch šálok. O štyri roky neskôr jeho vynález odkúpil Desiderio Pavoni, ktorý pod hlavičkou svojej firmy La Pavoni začal kávovary vyrábať priemyselne. Princíp prvých kávovarov bol v podstate jednoduchý – pretláčali horúcu vodu cez zomletú kávu. Vo väčšine prípadov to spôsobovalo, že výsledný nápoj mal spálenú chuť. V tomto období prichádza na pomyselnú historickú scénu aj Pier Teresio Arduino. Ten v roku 1927 založil firmu Victoria Arduino, ktorá si dala patentovať kávovary s udržateľnou vodou pri bode varu.
Píše sa rok 1933 a Talian Alfonso Bialleti prichádza s vynálezom jednoduchého prenosného kávovaru s názvom Moka express. Trojdielny tlakový prístroj, vyrobený zámerne z hliníka v tvare malej kanvičky pracoval na princípe espressa za použitia vysokého tlaku vodnej pary. Ani sám pán Bialleti sa netajil tým, že pri vývoji tohto typu pomocníka v príprave kávy sa inšpiroval práve kávovarom z Milána.
V roku 1938 technik Cremonesi vynašiel piestový kávovar, ktorý fungoval tak, že piest pretláčal cez kávu iba horúcu vodu a nie paru. Výsledkom bola vzniknutá crema na vrchu nápoja.
Druhá svetová vojna stopla vývoj kávovarov. Po vojne, v roku 1948 odkúpila firma Gaggia od vdovy po Cremonesim jeho patent a začala ho vylepšovať. Vznikol typ kávovaru Gilda s výhrevnou jednotkou a ohrevnosťou vody na cca 105 °C. Typickým znakom pre tento typ bol bajonet, pomocou ktorého sa po nasadení páky s kávou stiahla pružina a do kužeľa natiekla horúca voda. Po pustení rúčky sa pružina vracala do pôvodného postavenia a pretláčala horúcu vodu cez páku. Tieto typy kávovarov môžeme aj dnes vidieť v niektorých prevádzkach.
Ďalšie vylepšené dielo uzrelo svetlo sveta až v roku 1961. V tomto roku bol na trh uvedený vylepšený pákový kávovar, pod hlavičkou talianskej firmy Faema. Namiesto ručnej sily vytváral tlak motorček, ktorý poháňal rotačné čerpadlo. Cez špeciálnu hlavu s označením E61, v ktorej sa nachádzal 9 barový ventil, vždy za pomoci práve spomínaného ventilu, prepustil do páky s kávou len 9 barov a otvoril sa vždy, keď bol tlak väčší. Kvalitné espresso mohlo byť hotové za 20 sekúnd. Odvtedy až dodnes sa princíp kávovarov veľmi nezmenil. Práve vďaka kávovaru Faema E61 sa začal písať jeden z posledných dôležitých míľnikov kávovarov, z ktorých i dodnes čerpajú mnohí výrobcovia. Nie je žiadnym prekvapením tak nájsť v štýlových prevádzkach práve obnovený a technicky opravený stroj Faema E61 s odkazom na všetko to dobré, čo bolo kedysi vynájdené.
Káva je čiernym zlatom a preto niet divu, že ju v minulosti objavili ľudia, ktorých mená sú dnes v oblasti kávovarov veľmi známe. Okrem toho je káva druhou najpredávanejšou komoditou z pohľadu medzinárodného obchodu a tak predpovede do budúcnosti jasne naznačujú, že čoraz väčšie množstvo ľudí si bude chcieť vychutnávať stále lepšiu a lepšiu šálku kávy. Napríklad aj v domácich podmienkach. Môžeme očakávať, že dopyt po profesionálnych kávovaroch do obyčajných domácnosti vzrastie, a preto bude dôležité vedieť si vybrať kvalitnú značku poskytujúcu také zázemie strojov, ktoré vychádza z histórie a niekdajšieho udávania smeru v espresso strojoch.
Samuel Chlpek